Napriek tomu, že baňa bola vzkriesená roku 1736, zachovali sa v štôlňach vstupné chodby v nádhernom pôvodnom tvare. Lichobežníkový profil a ich dĺžka dokladujú, že stredoveká ťažba bola výnosná. Veď táto zlato-strieborná banská oblasť bola objavená prospektormi už v 12. storočí.

Prvá písomná zmienka o baníctve v lokalite pochádza z roku 1393 v darovacej listine kráľa Žigmunda. Nasledujúca dochovaná písomná správa je až z roku 1737 a išlo o sťažnosť tunajších ťažiarov na výkupnú cenu striebra. Je zrejmé, že rentabilita baní postupne klesala a napríklad v rokoch 1760-65 ťažiarstvo vykázalo stratu takmer tri tisíc zlatých. V rokoch 1773 až 1774 sa ešte črtala nádej na obnovenie ťažby, no všetko stroskotalo na konfliktoch medzi ťažiarmi a domácimi. Od roku 1778 baňu prevzal erár a ťažilo sa ďalej.
Banská činnosť v oblasti pokračovala až do roku 1862. Zaujímavosťou je investovanie Kremnice do tunajších baní, keď ich domáca produktivita klesala. Ba dokonca prosperujúca Banská Štiavnica tu investovala s vidinou zisku.

Úpadok celej oblasti v tých dobách len pomohol do dnešných dní uchovať krásu stredovekého baníctva. A tak Mogosmorth, alebo nemecky Hochwald sa dnes môže pýšiť jedinečnou banskou históriou a jej pozostatkami.