Veru tak, Podhradie je klenot, nielen na prvý pohľad.
Hrad púta už z diaľky, no opäť okúsil husitské časy a odvtedy je verejnosti nepristupný. Škodí to obci a mauzóleu Andrášiovcov. Prítok turistov ustal a zostávame len my, tí, čo hľadajú tajomnú a zabudnutú banskú históriu.

Päťdesiat rokov od ukončenia ťažby baritu a želených rúd na Malom vrchu a štôlňa Antal sa stráca v húštine. Nenájdete tu už nič, všetko schátrané, strhnuté, zničené. Príroda je však mocný čarodej a sem tam niektorú dierku sama obnaží. Svet tam dole nesmie zostať zabudnutý. Roky tvrdej driny, nádherného zrudnenia, dychberúcich pohľadov sa aspoň čiastočne musí zachovať. Malý vrch je montanistickou lahôdkou, ktorá si vás napriek malému rozsahu podmaní. Mám rád chvíle strávené v tejto lokalite. Pravda je, že pozostatkov slávnych banských čias tu veľa nezostalo, no sú intenzívne ako konský kopanec.

Krásne modré jazerá, doslova podzemné Fínsko! Šachty, haly a chodby. Nedokážem dobre opísať tú krásu, radšej sa pokochajte v priloženej galérii, čo tam majú. Limonitové, baritové a hematitové zrudnenie vytvára dojem farebného a blyštiaceho sa sveta luxusu.

Keď sa vám podarí nahliadnuť do stiesnených priestorov ručne kresaných štôlní, ste naveky stratený. Potenciál obce je v rukách jej obyvateľov a je nedozierny! Treba ho len správne uchopiť a dobre spropagovať a aj na hrad sa zabudne.

Nesmiem zabudnúť na zvláštne, človekom premodelované jaskyne s jednoduchým názvom veľká a malá Pivnica. Sú to skutočne krasové diery, ktoré prestrieľaním zväčšovali na svoj obraz. Možno sa len chceli dostať pod hrad, ale došiel lacný čierny prach. Skutočný dôvod dodnes nepoznáme…

Až noc ukáže svoju moc, len hukot vlaku v diaľavách vo vás vzbudí dojem, že baníctvo na Malom Vrchu ešte nezaniklo.