Čulý banský ruch tu nadobro utíchol s útlmom rudného baníctva v roku 1990. Dnes aj po tridsiatich troch rokoch zostávajú v kopcoch chátrajúci svedkovia tejto zašlej slávy. Pri potulkách v strmom svahu takmer tisícmetrového Hliniska sa stretávate s pestrou banskou činnosťou.

Ložisko Gezwäng – Jozefi ponúkalo bohaté zásoby chalkopyritu a sideritu. Už koncom 18. storočia tu Spišskí ťažiari významne dobývali medenú rudu.

Aj tu všetko začalo povrchovou ťažbou vyklínených rudných žíl. Pingy, svedkovia tejto činnosti, tu prevládajú na najvyšších miestach. Zostupom dole sa ocitáte na značných haldách, kde o siderit nie je núdza. Jedna z najväčších, pretkaná starou banskou cestou v nadmorskej výške 860 m.n.m. je dôkazom významnosti štôlne Jozefi. Jej nádherný kamenný portál pretrval dodnes. Zrejme sa jej nedostalo prieskumnej pocty v päťdesiatych rokoch ako iným v tejto oblasti a tak ju tu dnes máme ako odkaz doby, kedy sa baníctvo preplietalo s umením.

Vystuženie z plocho opracovaných kameňov umne uložené tak, že udržali tlak okolitých hornín a poskytovali starcom bezpečný prechod na pracovisko. Rozhodujúci bol vrchný stredový kameň, na ktorom bola viazaná zodpovednosť celej konštrukcie. Aj keď portál je oválny, vnútro chodby pokračovalo v nádhernej gotickej klenbe. Svetlý plný zával v chodbe krásne vykreslil jej dokonalosť. Na podlahe zostali dodnes pozostatky drevených “koľajníc” z dopravnej dráhy, ktorou putovali hore dole banské hunty. Je síce krátka, ale plná prekvapení.

Po haldách schádzajúc dole míňate zavalené ústia štôlní, ktoré padli za obeť prieskumom alebo neúprosnému tlaku horniny. Po sto metroch badať zaujímavý relikt v pravej časti, ktorého haldu zbadáte až na nej budete stáť. Pekný, čiastočne zasutený žľab so vstupom do moderne vŕtanej štôlne Nepomucký. Niekde značený aj ako Nepomučený. Táto tridsať metrov dlhá, takmer rovná chodba s dvoma krátkymi rozrážkami je predzvesťou toho, čo príde. Zostup nižšie skrz lesnú cestu, ktorá tu zrejme nadobro pochovala starú odvodňovaciu Wasser štôlňu. Dnes ju pripomína pomerne výrazný žľab a výtok vody zachytávaný do sústavy zakopaných banských vozíkov prepojených potrubím.

Po pár metroch nižšie badať na hlušinou spevnenom teréne prelínanie sa dobových banských pozostatkov s modernejšími. Dve steny krámu, starého banského obydlia tu obrástol mocný strom, akoby oktopus objímal svoju obeť. Betónový portál štôlne Gezwäng končiaci pri slepej Gezwäng šachte je poslednou zástavkou v tomto prieskume. Chlad, tiahnúci z tejto štôlne, je desivý. Útroby sú od roku 2009 navždy pochované pre hamižnosť magnetov, divokých zberačov železa. Ich rabovacie ťaženia nadobro zničili mnohé banské pamiatky na našom uzemí.