Tento raz vás opäť zavediem do podzemia, ktorého hlavná časť vznikala medzi rokmi 1943 až 1945. Aj jeho dokončenie zhatila postupujúca Červená armáda, vlastne tak, ako väčšinu podzemných komplexov vo východnej Európe.

Flugmotorenwerke Ostmark bola nemecká továreň na výrobu leteckých motorov v Brne (dodnes fungujúca ako Zetor).
V dobe, keď bolo jasné, že strategické továrne sú na povrchu zemskom poľahky ničené spojeneckým letectvom, rozhodlo nacistické vedenie o ich presunoch do podzemia.
Tak tomu bolo aj v prípade Brnenskej Flugmotorenwerke. Miesto nového pôsobenia sa nachádzalo doslova na dosah ruky. Pár metrov od továrne sa nachádza vápencová hora známa ako Stránská skála. V nej sa už pred vybudovaním umelých priestorov nachádzali prírodné jaskyne.
Pevnosť skalného zloženia zodpovedala požiadavkám a tak sa začalo z razením štôlní. Dochované a ľahšie či náročnejšie prístupné sa v masíve nachádzajú dve podlažia. Tak spodné ako aj to vrchné sú vyhĺbené do úctyhodných rozmerov. Vchody uzučké, pre dobré maskovanie a ochranu. Len jeden zodpovedal rozmerom, cez ktorý by sa na denné svetlo dostal hotový produkt. V spodných priestoroch sú chodby monstrózne. Šírka cez päť metrov a strop dosahuje určite viac než šesť. Ako vždy, geometricky razené chodby tak, aby sa vždy pretínali. Rovnako stavané polygóny sa nachádzajú od stredného Nemecka smerom na východ pomerne často. V Poľsku tie menšie čo do objemu vyhĺbenosti sú už sprístupnené verejne a za vstup do nich sa platí. Podzemie v Stránskej Skále by pri správnom ošetrení určite pritiahlo tisíce turistov.

Spodné poschodie má takmer 700 metrov chodieb a tunelov a vrchné cez 800! Na niektorých miestach spodnej časti je badať zával, tak, akoby mala cesta pokračovať ďalej. Preferujem tú dolnú, no vrchná časť je skľučujúca, depresívna a dejú sa tam podivnosti. Zažil som ich aj osobne niekoľko pri fotografovaní. Od nefunkčnosti prístrojov po zvláštne jasné svetlá. Nepodlieham stresu, veď všetko má svoje racionálne vysvetlenia, len kto vám ich na danom mieste obratom vysvetlí…
Stredom klenby je poznať dobové ukotvenia pre elektrické rozvody. Často aj na bokoch portálu.
Povráva sa, že vrchné použila nešťastná mladá žena na ukončenie života obesením, ale dodnes nie je úplne jasné, kto to bol. Domáci tvrdia, že to bola matka dievčaťa, ktoré našli neďaleko jedného z vchodov v kaluži krvi. To bol rok 1938 a o podzemiach sa ešte ani neuvažovalo. Smrť dievčaťa nebola dôveryhodne vysvetlená a už vôbec nie vyšetrená.

Podivné pocity sa dostavia, ale treba si zachovať zdravý rozum, neprepadať panike.

V prípade, že budete v Brne, odporúčam tu nahliadnuť. Neobanujete!