Skrunda je malé ospalé lotyšské mestečko, ktoré leží 150km západne od hlavného mesta Riga. Len šesť kilometrov severenejšie bola vybudovaná ruská radarová základňa na sledovanie západných mocností počas Studenej vojny.
Celý projekt bol rozsahom tak monstrózny, že potreboval komplexnejšie zastrešenie. Vystavané bolo celé mestečko so zázemím pre armádu a jej rodinných príslušníkov.
Areál mesta pozostával z takmer štyridsať väčších budov. Okolie bolo dobre strážené a vybudované tu boli “pre istotu” aj podzemné kryty civilnej ochrany. Svet v tej dobe, tak ako aj dnes, nebol bezpečný.
Mestečko som mal možnosť navštíviť v septembri 2017 a už v tom čase sa doň dostávalo náročne. Začal tam výcvik lotyšských vojsk za pomoci NATO. Strieľalo sa tam a vybuchovali cvičné granáty. Základne stáli na okrajoch mesta. Vojaci pobehovali po budovách a schovávali sa v ich útrobách. Často sa stalo, že maskovaného vojaka ste doslova zašliapli.
O dva roky mi písal Urbexer z Litvy, že sa tam pokúsili infiltrovať, no po pár minútach ich spacifikovali a vyviedli von s hrozbou pokuty.Dnes sa tam už skutočne nedá dostať. Bude treba počkať až sa armáda sama pobere niekam inam. Tak, ako tomu bolo s tou ruskou.
Odsun vojsk, ich príbuzných trval dlhé roky. Vraj po revolúcii neboli schopní rozobrať a previezť na iné miesto gigantický radar Daryal. Práve preto na tomto meste zotrvali ešte pár rokov. A lotyšská vláda vyjednávala na rôznych frontoch, aby sa kompletný odsun udial čím skôr.
Nakoniec za “nezištnej” spolupráce s americkou vládou sa v roku 1997 všetko končí. Mestečko chátra a pohlcuje ho severská príroda. Stromy dnes rastú na lepenkových strechách bytoviek, či priamo v obývačkách a spálniach rohových bytov.Škola už v roku 2017 bola spadnutá. Pravdepodobne dlhodobo prežijú len podzemné stavby a veľký monolitický stĺp v strede námestia.
V opustených izbách bytov ma prepadala značná ľútosť nad osudmi ľudí a rodín, ktoré tu museli pri odsune zanechať spomienky. Takmer 34 rokov bola Skrunda-1 pre mnohých domovom. Hold, taký je život, človek mieni a človek mení….
