Rumunsko, Transylvánia, Vlad Tepes – kľúčové slová, ktoré ma zbalili a naložili do auta na dlhú cestu skrz tri krajiny.

Cesta je skutočne dlhá a únavná.
Príroda je fascinujúca a chudoba do očí bijúca. Lepšie cesty sa často menia na tankodrom až na prašné medzi dedinské úseky.

Napriek tomu som sa tu cítil lepšie, ako v takom Maďarsku, alebo Poľsku.
Ľudia sú tu fajn a snažia sa pomôcť. Mnoho z nich len postáva pred domom a život prežíva (alebo užíva?).

Po dvoch dňoch tu strávených sa v poobedných hodinách dostávam ku vytúženému cieľu mojej cesty. Zrúcanina hradu, ktorú zbadáte už z cesty, je skutočne majestátna!

Zaparkovať nebol problém. Cesta pod hradom je dostatočne široká.
Nakŕmiť potulujúce sa divoké psy ale nie je až taký dobrý nápad.

Pustiť sa do schodov, ktorých je údajne 1480, som oľutoval niekoľko krát. Sú situované tak, aby vás tie posledné úplne odrovnali.
Keď však ruinu na ich konci zbadáte, na všetko zabudnete. Ďalšie schody už ani nevnímate.

Jeho majestátnosť je skutočne dych berúca a jeho poloha vo mne evokuje o kvapku majestátnejší Oravský hrad.

Pocit, že stojíte na mieste kde skutočne pôsobil Vlad Tepes, jedna z najkontroverznejších postáv rumunskej a vlastne celej európskej kultúry, je neopísateľný.
Jeho povesť nebola práve najlepšia. Dokonca ani svetoznámy knižný román mu nepomohol ku vylepšeniu reputácie a aj napriek tomu zostáva nezmazateľne v pamäti a stále inšpiruje.

Vlad hrad Poenari nepostavil, len si jeho ruinu “osvojil” a prestaval na bezpečnejšie a nedobytnejšie miesto.
Prvotné zmienky siahajú už do 12. storočia, kedy ho vystavali vládcovia vtedajšieho Valašska.
V 15. storočí sa stáva hlavnou pevnosťou Vlada Tepesa. Poloha nad riekou Arges bola strategická. Strmé údolie zabezpečovalo nedobytnosť z troch strán, štvrtá bola chránená padacím mostom. Ideálne miesto na sledovanie okolia a odstrašenie prípadného nepriateľa.

Dodnes sa vedú spory o to, či a na ktorom hrade Drakula v Rumunsku skutočne býval. Práve Poenari je s istotou označený za miesto, kde zaručene Vlad prebýval. Ako dlho, je otázne. Vzhľadom na jeho nedostupnosť predpokladám, že keď tam raz vyliezol, dlho dole neschádzal. A možno ho v letných mesiacoch iritoval smrad z hnijúcich Turkov narazených na koloch tak, že leto prežil radšej vo výške na hrade.

Vlad III. Narážač, Vlad Ţepeş, alebo Vlad Drăculea – mená ako stvorené pre túto lokalitu, kde v prevažne listnatých lesoch nie je problém natrafiť na medveďa či vlka.

Pre mňa osobne je hrad, alebo ako sa často uvádza pevnosť Poenari jedným z najkultovejších miest v Európe.