Až v Rumunsku sa dozvedám o sprístupnenej obrovskej bani, ktorú údajne musím vidieť.

Nemám rád množstvá turistov, neviem si to miesto potom dokonale vychutnať.
Nakoniec ma fotky presvedčili a podnikám dlhý presun do mesta Turda, aby som ju zhliadol.

Prichádzam k nenápadnej časti kde samostatné preplnené parkovisko pre autobusy dáva tušiť, že sa jedná o hojne navštevovanú atrakciu.
A to tu stojím na začiatku marca, tesne po prvom oteplení.

Vchádzam do malej štýlovej vstupnej budovy a schádzam dole. Pohyb po bani je možný aj bez sprievodcu, čo mi hneď trošku zlepšilo náladu a pojedám schody smerom dole.

Začínam fotiť a utrhávam sa najväčším davom ľudí. Prechádzam si hlavnú chodbu a nachádzam malé úzke schody dolu. Jasné, idem! Je to prázdne, tak snáď nájdem niečo, kde budem aspoň trochu sám.
Schádzam a fotím, až zídem posledné schodíky a zrazu intuitívne cúvnem.
Videl som toho veľa, ale toto je moc!
Doslova a do písmena moc. Ocitnete sa na drevených trámoch s vŕzgajúcou podlahou a pred a pod vami je obrovská hala. Na jednej strane stojí hrča turistov, čakajúcich na výťah dolu. Tá druhá je priechodná po znepokojujúcej terase niekam dozadu. Je prázdna, vyberám si ju.
Opäť nahliadnem dolu a uvažujem, či sa mi to nesníva.
Šialená a nepísateľná “stavba”.
Na fotkách som sa snažil zachytiť monštróznosť miesta tak, aby to prenášalo tie šialené dojmy, snáď sa to aspoň čiastočne podarilo.

Rok 1932 je pre baňu posledný v jej “pracovnej” ére a odchádza do dôchodku, kde sa počas Druhej svetovej vojny využíva nemeckou armádou. V povojnových rokoch sa tu uchováva v prirodzene stabilnej klíme množstvo potravín, tak ako aj u nás v Kraľovianskom tuneli, aj syr.

K šachtám uvádzajú 120 metrov hĺbku, čo sa mi zdá trošku málo.
Na dne jednej z nich je z dreva vystavaný na malom ostrovčeku z dreva vkusný až nadpozemský priestor. Môžete sa na ukrutne slanej vode aj počlnkovať. V najväčšej hale je ruské koleso, pingpongové stoly, koncertná sála, galéria, ale aj veľké detské ihrisko.

Rumunská vláda tu musela preinvestovať nemalé prostriedky, aby to tak dokonale ladilo a prinieslo očakávaný profit.
Aj keď v niektorých častiach mám dojem, že bezpečnosť nebude sto percentná.
U nás máme podobné možnosti, no nedokážeme ich takto “uchopiť” a spracovať pre verejnosť.
Stále sa máme čo učiť. Zdanlivo zaostalá krajina, za akú ich vo všeobecnosti máme, nás predbieha v mnohých ohľadoch.

Ak sa vyberiete do Rumunska, tak bez návštevy tejto soľnej bane ani domov nechoďte.

Vo všeobecnosti som realista, ale mojou fascináciou v tajomne je podzemný svet Agartha. Čím viac som trávil času v opustených podzemiach, tým viac ma utvrdzovala jej existencia. V Saline sa nádherne ukazuje, že by to nemusela byť iba ilúzia.