Náš príbeh začína v roku 1930, kedy si čašník z neďalekého hotela plní svoj sen.

Za finančnej podpory svojej bohatej nemeckej manželky postaví vlastný horský hotel. V krásnom prostredí hôr a vysokohorských lúk. Osud miestu prial a hotel prosperoval, až do Druhej svetovej vojny. Po nej bol znárodnený, pretože patril rodine, ktorá sa hlásila k nemeckej národnosti.

Z budovateľských čias si hotel pamätá masy odborárov a robotníkov, ktorých tu rekreovať posielali hlavne z československých veľkých miest. Jednoducho miesto komunistického prznenia… každá izba by určite vedela rozprávať.

Po prevrate sa kultúra firemných zájazdov končí, miesto začína upadať. S prechodom do súkromných rúk začína neodvratný úpadok. Kvôli sporu o majetok trpí hlavne stavba. Nutné rekonštrukcie sa nekonajú a množstvo zásadných vecí beží na voľnobehu.

Barón Adolf postavil nádherný prosperujúci hotel v prostredí, ktoré dodnes priťahuje množstvo ľudí.

Z čias poprevratových sa môžeme dozvedieť rôzne informácie o firmách a majiteľoch. O fungovaní ako na centrifúge. Úspešnejsie mesiace striedajú tie zlé, ale hotel stále fungoval.

Dohľadať sa dajú pamätné hodnotenia návštevníkov z obdobia rokov 2009 až 2016, v ktorých sa početne objavuje mrzutá šéfka a nevrlý personál. K tomu množstvo podivných, zdá sa rezidentov, okupujúcich miesto okolo televízora. Pitie alkoholu personálom a neskutočný puch vlhčiny. Časté útoky veľkých psov a neporiadok nielen vnútri, ale aj okolí objektu.

Spojenie týchto indícií a faktov od pamätníkov s tým, čo dnes je možné zhliadnuť v útrobách stavby, dáva jasnejšie kontúry toho, čo sa v posledných dňoch “fungovania” hotelu udialo.

Hojne sa spomína dvojica postarších ľudí, ktorá tu dožila svoj život. Pravda je taká, že tu nájdete množstvo liekov, náplastí a núdzových opráv, ake si realizujú starší ľudia.

Zdá sa, že tu nakoniec postupne dožili za nie moc ľudských podmienok v ťažkých chorobách.

Smutný koniec jedného, možno dvoch ľudí, deklaruje neskutočný “zberačský” všadeprítomný bordel.
Kuchyňa je čisté peklo a to o kotolni pomlčím.

Svet je plný ľudských hyen a rozkrádanie máme zakotvené už pravdepodobne v DNA. Denno denne tu ubúdajú tie hodnotnejšie veci až zostanú len smeti a zničené miesto.

Hotel je dnes, žiaľ, už len smutným štatistom ľudskej dekadencie.