Starobylá banská oblasť, ktorá má snáď najkrajšie a zároveň to najnehostinnejšie okolie. Vyťažené tu boli veľké množstvá zlata, striebra, ale aj antimónovej rudy. Paradoxne, práve posledne menovaná preslávila Magurku vo svete. Vraj jej kvalita a lokálne spracovanie bolo na tú dobu vyhľadávané nielen v našich končinách.

Zlato ako hlavná komodita sa tu ťažila už od roku 1250. Baníci tu zrejme dochádzali za prácou na letné obdobia a prebývali v takzvaných krámoch. Obec ako taká, alebo skôr jej prvopočiatky siahajú do 14. storočia.

Cintorín patrí do kolobehu života ľudského a je zrejmé, že ten na Magurke založili spolu s obcou. Je situovaný pod banským odkaliskom, čo môže naznačovať vznik pred masívnou ťažbou a vznikom banskej úpravne.
Aj keď haviarstvo tu má svoje korene v dávnej minulosti, dá sa usudzovať, že baníci neboli pochovávaní v miestach práce. Jedine v prípadoch, že ich pochovala matka Zem sama.

Oblasť okolo som navštívil niekoľkokrát a vždy sa mi nejak podarilo cintorínu vyhnúť, hoci je len kúsok od historicky vzácneho kostolíka. Spravil som si teda sólo cestu len za ním, aby som mu mohol venovať patričný čas. Vedel som, že si to zaslúži a tak aj bolo.

Pekné, tiché miesto ako dnes už celá oblasť. Nepočuť hluk úpravne, klepot kladív, či zbíjačiek. Nezvoláva klopačka či tu tak zaužívaný rapkáč v kostolnej veži. Práve ten znásobuje kultúrno spoločenskú hodnotu kostolíka. Ním sa baníci do práce zvolávali. Je tu pokoj a v dnešných dňoch poriadny chlad. Sem tam sneh a ani vietor veľmi nefúkal. Obloha sivá, akoby zimu priťahovala. Tá tu panuje dlho a len s odporom odchádza.

Hroby počas dušičiek aj tu navštevujú pozostalí a je to poznať. Nič nevkusné, žiaľ, plastu sa tu nevyhnete.
Obnova náhrobkov prebieha v novšej časti. Tá stará je čitateľná iba z vyvýšených kopčekov zeminy v poraste borovníc. Sem tam pozostatok liatinového kríža, či doplnený drevený.
Náhrobky, ktoré ešte viete prečítať, sú unikátne. Slovenčina bernolákovská, pretkávaná nemeckou a inou kultúrou. Nedá mi necitovať jeden z nich:

“Zašli Ste Drahí V tmavý hrobný raj, Osvieť Vás Boha jasný obličaj”

Pietne miesto, hodné spočinutia ľudských ostatkov v chladných horách. Pokoj prachu ich!