Obdobie medzi rokmi 1991 – 1993 je spojené s likvidáciou tohto banského závodu. Prebehla tak, asi ako všetko vo vtedajšej porevolučnej dobe. Chvála Bohu! Pre nadšencov slovenskej banskej histórie je ten stav potešujúci. A aj preto útroby končiarov Nízkych Tatier tak lákajú.

Pracoviská situované v nadmorských výškach od 900 po 1400 m.n.m. budia dodnes rešpekt. Vystrieľané v nestabilných podmienkach týchto magických hôr, ktoré uchovávajú banské tajomstvá aj po tridsiatich rokoch od ukončenia ťažby.

Dúbravské ložisko antimónu bolo najväčšie v ČSSR a vo svetovom meradle sa radilo ku stredne veľkým. V dnešnej dobe sa o jeho nevyčerpanej zásobe opäť začína špekulovať. O monštróznosti ťažby v tejto horskej oblasti svedčí aj fakt, že v horach je bezmála sto vstupov do podzemia v rôznom stave a vystrieľaných tu bolo viac ako sto kilometrov chodieb, úpadníc či šácht. Stratiť sa tam dá na dlhé hodiny aj dnes.

Vždy, keď som v tejto lokalite, mám dojem, že sa hora na mňa pozerá. Môžu to byť aj množstvá baníckych duší, ktoré si tieto bane za stáročia vyžiadali. Atmosféra tu zhmotnená, je násobená množstvom zabudnutých inventárov potrebných na ťažobnú prácu. Často máte pocit, že sú chlapi len v inej chodbe či na obede. Žiaľ, nie je to tak. Pracovný ruch vystriedali ambientné zvuky prírody v chodbách, kde naši otcovia plnili budovateľské záväzky. Nekompromisný tlak skál často nezvládli ani železné výstuže, pažnice a cesty dnu sú doslova tréningovou dráhou nielen pre pohybové ústrojenstvo, ale aj nervovú sústavu.

V tých horách sa naučíte mať rešpekt voči namáhavej baníckej práci. Pracovalo sa tu o to horšie, že zima sa nerada porúčala a držala sa pokiaľ len mohla. Znepríjemňovala prácu od pradávna. Za starých čias tu dokonca pracovali len 4 – 6 mesiacov v roku, potom sa venovali inej práci v dedine alebo odchadzali na iné pracoviská.

Nič tak nedokumentuje náročnosť práce v týchto nízkotatranskych baniach ako úryvok z knihy ” Z dejín baníctva na Liptove”

“Ťažké podmienky v bani, namáhavá fyzická práca, zlé vetranie pri olejových lampách sú následkom toho, že ťažiari zavčasu umierajú a odo­vzdávajú banské oprávnenia vdovám, ktoré sa vydávajú za ďalšieho ťa­žiara. Agricola ako lekár uvádza vo svojom diele, že vetracie pomery v liptovských baniach boli veľmi nepriaznivé, v dôsledku čoho ťažiari predčasne umierajú a nie je zvláštnosťou, že vdovy po nich sa aj sedemkrát vydávajú.”