Bani a miestam okolo nej sa venujem od roku 2018. Spočiatku to bolo len vlažné oťukávanie sa a hľadanie neznámeho, no postupom času to prerástlo do vášne. Okolité doliny a kopce sú neskutočnou encyklopédiou moderného a historického baníctva. Nachádzajú sa tu miesta, ktoré bežne nenájdete ani tam, kde sa hrdia, že sú kolískou baníctva. Kto oblastiam okolo Nižnoslanskej bane venoval viac času, mi dá za pravdu.
O zachovanie tej novodobej sa do veľkej miery pričinil posledný (ukrajinský) majiteľ, ktorý zničil všetko doslova šmahom ruky. Aj vďaka tomu tu zostalo všetko viac menej napospas osudu a zberačov železa. Je tu však problém s enormným znečistením a to viditeľným (haldy, prach, odkalisko, čierne skládky), či tým na prvý pohľad nebadateľným.
Ten sa po štrnástich rokoch symbolicky na meniny šachty Gabriela z jej novovybudovaného prierazu vydral na svetlo sveta. Predpoklad bol, že to bude skôr, no príroda je mocná čarodejka a jej živel voda si určite nedá porúčať. Prvotné nadšenie po pár dňoch vystriedalo zdesenie. Voda vo výtoku doslova vrela, bola kalná, penila a smrdela. Nič, čo by sa bežne za štrnásť rokov v bani, ktorú nechali len tak, nedialo. Kto by vlastne riešil to, čo nevidno, že?
Tento prúser, a to sa ešte krotím vo vyjadreniach a invektívach, po pár dňoch pocítila príroda niekoľko kilometrov po toku riečky Slaná. Práve do nej sa vylieva výtok z bane. Tečúca voda má tú vlastnosť, že sa vie čiastočne, pokiaľ sa to dá, očistiť. No tok riečky Slaná je mierny a už okolo Rožňavy a Gombaseku skôr lenivý. Preto je samoočista nereálna. Aj výtok má slušný výdaj, čo predstavuje veľký problém.
Farebná škála potoka je od žltej po oranžovú. Závisí len od prietoku vody na rôznych miestach. Najpomarančovejšia je v Rožňave. Život v nej nebadať, teda zatiaľ nevymizol úplne, ale je to skôr o dožívaní druhov, ktoré znesú viac, ako tie drobné. Za 38 dní od je voda oranžová už viac ako 40 kilometrov nižšie. Pri Lenartovciach, čo je asi 60km od, sa zatiaľ len prikaluje. Napriek rôznym prekážkam a ubúdajúcej výdatnosti v toku sa dá predpokladať trend znečistenia zhruba 1km za deň. Teda čoskoro dorazí ku susedom a z daru určite nebudú nadšení.
Ak sa chceme utešovať, že voda z bane vytečie a očistí sa, tak si musíme povedať, že to môže trvať roky. Od roku 2008, kedy je baňa opustená, sa z nej prestala odčerpávať voda. Bola prirodzene zatápaná. Pod zemou sa totiž nachádzajú desiatky kilometrov chodieb o značných rozmeroch. Bavíme sa tu o socialistickom spôsobe ťažby, nie o baniach starých otcov. Do bane ústí niekoľko výdatných prameňov čistej vody. Tie sa miešajú s vydobytým bordelom a preplachujú aj banskou činnosťou narušené časti.
Síra a železo sú hlavné prísady, ale tie bolestivejšie sa ešte len zistia v rozboroch. Keď si do vody strčíte ruky na dlhšiu dobu, začnú vás páliť a nános kalu vám sfarbí obuv, či gumáky. Toto všetko muselo byť každému jasné, kto len pričuchol v minulosti k tejto bani. Preto je trestuhodné len tak bez čističky vyviesť vodu do riečky. A nech je tam záchytník ropných látok, aj tie nájdete po vyklesaní vody medzi kameňmi.
Trestuhodný čin!
Aby bolo jasné, komu sa zničil svet, zacitujem jednu ceduľu pri riečke Slaná:
“Chránený areál. V území sa vyskytujú druhy európskeho významu – hlaváč bieloplutvý, mrena škvrnitá, rosnička zelená, skokan štíhly, jasoň chochlačkový, rybárik riečny, vydra riečna, orol krikľavý, bocian čierny, chriašteľ poľný, ďateľ prostredný, muchárik bielokrký, strakoš červenochrbtý, žlna sivá a viaceré druhy netopierov.”
