Tento jedinečný východoeurópsky unikát sa skutočne nachádza na Slovensku. Žije si svojim vlastným životom v úzadí, bez povšimnutia širšej verejnosti.

Moju prvú návštevu sprevádzalo nadšenie, ale aj zdesenie. Veď čím bližšie je niečo zaujímavé k nám ľuďom, tým horšie to zväčša vyzerá. Tak tomu bolo aj v lome a štôlni. Množstvo odpadu, vhadzovaného cez malý otvor do bane, ma hneď znechutilo.
Že to majú za následok kempisti a možno aj rybári, je zjavné.
Čím ďalej od vchodu, tým menej odpadu. Samozrejme, niečo sa našlo až takmer vzadu.

Žalostná situácia s odpadom ma tak nasrala, že som povolal o týždeň troch priateľov a za dve hodiny sme urobili poriadok. To je hneď lepší pocit – byť v bezodpadkovej bani. No netuším, ako dlho to takto vydrží.

Baňa produkovala slušnú štrkovo živicovú drť na okolité cesty po prvej svetovej vojne. Pár rokov po skončení tej druhej jej výdatnosť výrazne klesla a ťažba sa zastavila.

Dnes je pôvodný lom zatopený a množstvo baní je údajne pod vodou.
Na povrchu sú dostupné len dve. Jedna je len krátka, prieskumná, do troch metrov dlhá. Nenájdete v nej ani náznak živice.

To tá menej prístupná je geologický skvost. Sivo čiernu živicu si môžete ohmatať a je jej tam stále dostatok. Nádherné ložiská, ktoré sa neurdžali v skalnatom podloží a vytvorili závaly. Je zážitok vidieť tie tmavé ložiskové časti, ktoré vytvárajú jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru tejto prírodnej asfaltovej lokality.