Počiatky vyhľadávania a ťažby pyritových rúd nad Pezinkom začali pred koncom 18. storočia. Zarážkový bod predmetnej štôlne bol v mape zaznačený už v roku 1763. Zároveň sa spomína aj výhradná kutba na jej ložiskovom ťahu. Udáva sa, že v roku 1915 mala dĺžku takmer 180m.

No až neskôr v roku 1952 sa v štôlni pristúpilo k systematickému geologickému prieskumu a taktiež sa začalo s realizáciou povrchových vrtných prác na rudnom poli. Koncom roku 1956 boli však podzemné prieskumné práce zastavené a štôlňa sa na dlhé roky uzavrela. Nahromadili sa v nej veľké množstvá kalov a bahna nielen v úvodnej časti. Niektoré chodby sú pre nánosy sedimentov neprístupné, iné pretínajú šachty.

V štôlni sa nachádzajú hrdzavejúce fragmenty, dokumentujúce pôvodné banské práce z čias pred overovacím prieskumom v päťdesiatych rokoch.