Je to neuveriteľné, ale bez závažnejších problémov je tu už 147 rokov. Napriek nezáujmu štátu si tú svoju pozíciu stráži od roku 1871.
Starý tunel bol postavený pod masívom Sokola s nadmorskou výškou 568 m. Následne plnil svoju strategickú úlohu ešte aj päť rokov po Druhej svetovej vojne. Neskôr bol skladom syrov až nadobro upadol do zabudnutia.
Keď ho na jar pohltí hustá vegetácia, je dokonale ukrytý pred očami zvedavcov. Až jeseň odhaľuje jeho východný portál a láka vás dnu.
Podľahnite jeho čaru!
V útrobách vás čaká svet jedinečných podzemných stavieb, prelínajúci sa s jaskynno kamenným prírodným tunelom.
Bohatú nástennú výzdobu, vytváranú presakovaním hornín, oživujú kvapky vody. Až strieborne jagavé sú potom vrstvy vápenca. Bohatú históriu Kraľovianskeho tunela si jednoducho overíte dotykom.
Hrubá vrstva sadzí je nezmazateľným dôkazom dlhodobého užívania.
Pri vstupe je značná časť obmurovaná a spevnená. Čím viac sa presúvate k zasypanej západnej časti, tým redšie sú murované pásma. Podstané a pri niekoľkých zosunoch aj zjavné, bolo spevnenie “mäkších” oblastí s vápencom. Príroda si svoju cestu vždy nájde a inak tomu nie je ani tu. Po okrajoch murovky sa ako piesok v presýpacích hodinách hromadia mäkké výplne horniny.
Spomenutý západný východ je ukončený násypom. Zdá sa, že prirodzeným, ale nemusí to byť pravda. Z vonkajšej strany od Krpelian bol zamurovaný nepriechodne.
Keď sa budete vracať k východu, po ľavej strane za prepadnutou murovkou je prechod do “iného” sveta. A to doslova. Podľa nočnej aktivity netopierov je to priechodné a bez problémov sa tam batmani strácajú. Vstup ústi do nádherne opracovaného komína. Ako by ho v dávnej minulosti obtekala voda. Postupne stúpa do stratena. Údajne sa jedná o vstup do veľkej krasovej jaskyne.
Celková prechádzka vnútrom je dobrých 900 metrov.
Tento architektonicko prírodný skvost si žije svoj život aj napriek nezáujmu kompetentných. Raz sa nadobro uzavre. Otázne bude, kde – v ktorej jeho časti. Či a koľko z jeho majestátnosti bude prístupných aj pre ďalšie generácie.
