Cieľom môjho putovania po ostrove Usedom v Nemecku boli miesta, kde sa manipulovalo s raketami V2.
Najzaujímavejšie však boli pre mňa miesta skúšok rakiet. Takým je aj Prüfstand 13. Dobre zachovaná testovacia zakladňa v tvare kruhu, obohnaná bezpečnostnou násypovou stenou.
Kruhová úprava terénu je poznateľná aj na Google earth a dobre ju rozoznávate aj priamo na mieste. Čo neprehliadnete, sú stopy po bombardovaní. Aj po toľkých rokoch sú stále dobre viditeľné. Poznať na nich dokonalú prípravu britského letectva. Na fotografiách sú ako malé jazierka, či niekoľko za sebou.
Násypová stena je pekne čitateľná v teréne aj napriek hustému lesnému porastu.
Na najvýchodnejšom pobreží Baltického mora, kde ústi rieka Peene, bola vybudovaná kompletná infraštruktúra pre testovanie a zdokonaľovanie rakiet V2. Množstvo neúspešných vzletov pod dozorom Luftwaffe vykonal od roku 1939 do 1943 so svojim tímom Wernher von Braun. Konštruktér rakety, ktorá bola schopná letieť do vesmíru. Nemci však potrebovali v prvom rade účinnú zbraň. Takú, aká by úspešne zničila Londín.
Je známe, že napriek neúspechom bola Braunom Hitlerovi odprezentovaná strela, ktorá ako prvá dokázala požadovane vzlietnuť. V tom čase bol Hitler znepokojený meškaním pri vývoji. Napriek úspešnej prezentácii bol dohľad nad projektom zverený veleniu SS.
Spojenci ani netušili, že na severe Nemecka pripravujú smrtonosnú raketu. Informáciám od Poliakov, ktoré Briti dostávali, nevenovali dostatočnú pozornosť.
Boli pre nich podivné, až neuveriteľné. Poliaci mylne označili raketu bezpilotným lietadlom. Kto však v tej dobe mohol niečo tušiť o raketách a vôbec vedieť ich správne pomenovať.
Nemci nakoniec poslali niekoľko rakiet a v Londýne museli natiahnuť ochranné siete, inú ochranu v tom čase voči véčkam nepoznali.
Podnikli prieskumné lety nad ostrovom, kde boli testovacie rampy určené informátormi a úspešne identifikovali ciele.
Po zhodení dvetisíc ton bômb britským letectvom RAF na ciele v Peenemünde v auguste 1943 sa testovanie presunulo na viacero miest v Európe.
