Akoby to bola súhra okolností, keď sa rozhodnete ísť hľadať opustenú štôlňu hlboko do hôr od civilizácie v tuhej a na sneh bohatej zime počas priblblého nariadenia vlády. Ten prefabrikát anglického slova implementovaný do ľubozvučnej slovenčiny mi nikdy neprirástol k srdcu. Poondiaty lockdown, kedy si papaláši lámali krky pri vození štetiek do lekární a cajti si doháňali svoje ubolené egá na každom, kto i len náznakom nerešpektoval zákaz vychádzania. Presne to obdobie sľubovalo poriadne dobrodružný zážitok už len pre dĺžku trasy za zaujímavou dierou a úplnou osamelosťou v tajomných horách. A veru to tak aj bolo…

Načasovanie perfektné, znalosť terénu žiadna, technika a výstroj pripravené! Keď dorazíte na miesto a zistíte, že je tam viac snehu ako v mieste, kde žijete, potešíte sa. Veď o tom je zima! Na druhej strane ale cítite, že bude výstup a hľadanie kvapku náročnejšie, ako ste predpokladali. Netreba strácať morálku hneď v úvode a odhodlane vyraziť. Na toto miesto sa vrátim o dva týždne znova, ale o tom neskôr.

Cesta v mraze a snehu nad kolená ubieha veľmi zle. Náročné stúpanie a  cca 6km dlhá trasa začína hnevať. Hľadanie miesta vstupu je náročné, nedá sa čítať dobre terén a ani diera „nedýcha“ aby sa prezradila. Všade krutý kľud a ticho. Ani zver nemá chuť brodiť tieto snehové prekrytia.

Vytekajúcou nezamŕzajúcou vodou sa ukazuje jeden zo vstupov, bez broďákov to tam nemá zmysel! Ale dodala aspoň nádej, že to nebude márne. Zlomozenie terénu hore dole bezhlavo dopredu a dozadu a nič! Zúfalstvo a chlad uberajú na odhodlaní… Kruté podmienky a plné gumáky roztopeného snehu „…ebem na to“ si myslím. A tu „zrazu dačo“! Diera, stará, vlhká a prístupná. Vo výške 840 m. n. m.

Radosť dobíja batérie a s pribúdajúcimi metrami aj teplo zohrieva. Krásna moderná prieskumná štôlňa, ktorá pretína dobové ručne razené. Bohatá pastva pre oči milovníkov temnoty. Priestory veľké s možnosťou nakuknutia do iných obzorov si pýtajú viac času, žiaľ únava z hľadania je veľká a nevysvetliteľné zlyhania dátových kariet nepridajú na nadšení. Musí sa otočiť kormidlo a zaveliť na ústup. Bezpečnosť je bezpečnosť. S návratom k autu sa ukáže, že trasa trvala bezmála sedemnásť kilometrov. Únavou sa padá doslova na hubu. Zábava napriek únave.

V štôlni som mal veru zvláštne pocity, dojem hlbokého hlasu v šachte, ktorý sa približuje. No nevráť sa tam!? Aj zlyhanie techniky, či nedoskúmanie priestorov vďaka únave z hľadania rozhodli pre návrat. O dva týždne znova! Cajti si už nemohli honiť egá, bolo deň po uzávere a Slovensko začalo opatrne ožívať. Napriek uvoľneniu sa cesty zdali pusté. Nevadí, čím menej ľudí, tým viac zábava.

Medzičasom oblasť vo Volovských vrchoch opäť zapadla snehom. Nebolo vidieť žiadne stopy, ani tie staré zlomozené, ako by tam nik nebol dva týždne. O to viac spozorniem pred vstupom, kde sa napriek veľkému sneženiu objavujú tesne pred vstupom vyšľapané miesta s banským blatom. Odtlačky topánok nepoznať, skôr váľanie divých svíň to pripomína. Ale cajti, politici a iná háveď tam len tak nepôjde a v tomto počasí. Divné, neprikladám tomu veľkú váhu a s pribúdajúcimi metrami na to celkom zabúdam. Teplo a zvláštny puch sa tiahnu štôlňou. V jednej časti náhle počuť prichádzajúce kroky! Čakám na „zjavenie“, no dlho nik. Idem oproti ako uvítací výbor KSČ, no nik, žiadne dary. Zvláštne až hrozivé, ale možno len blud spojený s výnimočnou akustikou týchto miest. Horšie sa stáva na mieste Tčkovej rozrážky kam sa prechádza popri sýpe a šachte zhora. Smerom tam divný pocit, ale pozornosť sa upiera na rozrážky, čo tam je. Nič, čelba a návrat späť. Len mi niečo našepkáva, pozri sa hore do šachty! Nie, to som nemal! No nič, kde je východ?! Postava, silueta sivej osoby prebehla zrejme, keď ma zbadala. Napriek všetkému miesto je tak magnetické, že treba preskúmať možnosť zostupu do nižších podlaží, čo minule pre zlyhanie karty a únavu nebolo vhodné. Čuduj sa svete, aj tento raz padá karta… Asi signál, že treba vypadnúť. Neoplatí sa to podceňovať, každý signál niečo značí.

Útlm miesta ťažby začína v roku 1998, čo je enormne dlhá doba do navštívenia v dnešných dňoch. Útroby hory sú teraz takmer nedostupné až na dva vstupy, o ktorých sa nepotvrdilo, že sú ešte prepojené. Prieskum je náročný z hľadiska nedostupnosti celého terénu a stav diel v rôznych štádiách rozpadu. Nedostavaný socialistický banský závod a odvodnenie banských diel si potichu preberá pod správu tunajšia príroda, jej životaschopnosť je ukážková. Ťažba sa tu neoplatila, tá socialistická a takmer nič nebolo dostavané a to aj napriek dávnemu úspešnému dobývaniu už niekedy pred rokom 1800. Vždy je úsmevné, ako starci dokázali s primitívnou technikou nájsť viac, než modernejšie pracovné postupy. Ba dokonca s menším dopadom na okolité životné prostredie.

Mimoriadne lákavé dobrodružné miesto plné podivných náhod, ktoré pri hlbšom prieskume ukáže určite viac. Dokonale zabudnutý svet ticha a pravdepodobného miesta života podzemných ľudí?