Židovský cintorín, Dolný Kubín
בית הקברות היהודי
Malé ospalé mestečko Dolný Kubín má plejádu zaujímavých pamätných miest. Jedno však “vyčnieva”, aj keď je dlhé desaťročia opomínané.
Vnímam ho od svojich školských čias, keď nás toto miesto skôr desilo a podliehali sme babským blábolom.
Postupom času sme pri jeho múroch našli útočisko pred svetom, a to nielen my.
Vždy priťahoval množstvá zvedavcov, podivínov, dobrodruhov, vekslákov, ale aj zlodejov.
Traduje sa, že množstvo novších mramorových náhrobkov bolo ukradnutých, čo nasvedčuje aj niekoľko osamotených podstavcov. Pôvodné kamenné náhrobky tam pretrvávajú dodnes a sú dokonalé!
V povojnovom období sa vytráca z Dolného Kubína židovská kultúra a cintorín po roku 1948 začína chradnúť. Ako všade, kde sa vytratí záujem ľudí, nastupuje príroda a vandali.
Tak tomu bolo v prípade tohto objektu donedávna, kedy jeho úpadok a zničenie zastavila opäť snaha človeka.
Dnes už je veľa vecí inak, ako si ich pamätám z detstva. Chýba tam množstvo náhrobkov, pietna budova za vstupom a nádherný kamenný múr už na niektorých miestach nahradil nový prefabrikátový.
Rozloha celého objektu je značná a dá sa vytušiť jeho dôležitosť v histórii mesta.
Počiatky siahajú pravdepodobne do roku 1857. Tento rok by mohol dokazovať dátum na pravdepodobne najstaršom náhrobku.
Svoju funkciu plnil takmer deväťdesiat rokov.
Je známe, že sa niekoľko krát zväčšoval, lebo nepostačovala jeho kapacita.
Ortodoxní Židia nesmú manipulovať s hrobom a aj preto dnes toto miesto vyzerá tak zúbožene.Ak sa prejdete po cintoríne, všimnete si prázdnu vrchnú ľavú stranu. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby na samotnom vrchu v rohu nebol hrob. V ňom spočinula mladá, len 23 ročná Lilli Hollander, ktorá zomrela 28. 9. 1930.
Dá sa vytušiť, že neskonala prirodzenou smrťou, ale pravdepodobne vlastným pričinením.
Pátrať už niet kde…
Krátke video tu:
