Montania, aké vznešené to meno pre také malebné miesto, ktoré mohutnými halňami známe je. Hlbiny jej plné najonakvejšej medi a striebra boli. Do sveta sa odvážala, aby aj morské koráby z jej plechu obité boli. Ba aj voda vytekajúca z baní sa vraj na povrchu v meď menila a to učencov zo šíreho sveta priťahovalo, aby tieto magické miesta na vlastné oči uzreli.
Vallis Dominorum či Herrengrunt, alebo jednoducho Španiu Dolinu som navštívil dávno a pozabudol na ňu. Veď pri tom, koľko banskej histórie je v našej krajine, sa to dá čiastočne ospravedlniť. Zlom však nastal po parádnych prednáškach Miroslava Lacka v Banskej Bystrici. Od tých čias mi Baňa (jedno z pomenovaní) nedá spávať.
Vždy som toto vzácne miesto vnímal ako niečo nadpozemské, niečo, čo malo až božskú moc, veď sa takmer dotýka neba. Ale ona je vlastne vybudovaná rukami obyčajných baníkov. Vystavali tu nielen malebné zákutia romantických chalúpok, banských budov, ale ich rukami vyšli von doslova celé útroby tamojších chotárov.
Dnes je preslávená hlavne pohľadom na centrum z tu najväčšieho odvalu šachty Maximilán. Jej impozantný objem 405 510m³ vynosený z hĺbky 390 metrov musí urobiť dojem na každého. Haldu si všimnete hneď po príchode do obce, ale pekný výhľad na ňu poskytne aj vystúpanie ku románskemu kostolu Premenenia Pána. Šachta, z ktorej suť pochádza, stála do svojho zrútenia severne od haldy a dostať sa tam dá cestou okolo už spomenutého kostola.
Málokto však vie, že priamo v centre, pri banskom vláčiku bola v roku 1400 vyhĺbená 250m hlboká šachta Ferdinand. Na jej odval sa dá dostať tesne pod obcou a sypaný bol do hlbokej, ako inak, Banskej doliny. Jej objem je väčšia polovica haldy Maximilián. Južne od obce je vyhĺbená takmer zabudnutá šachta Mária. Čo však stojí za zhliadnutie, je pozostatok strojovne a nádherná impozantná šachta Ludovika. Jej monumentálnosť si návštevníci Montanie môžu pozrieť aj dnes vďaka rozumnému zakonzervovaniu a zabezpečeniu tohto 390m hlbokého diela. Tu sa dá nádherne vidieť, kam tunajší baníci museli zostúpiť, aby dokázali uživiť seba a rodiny.
Prím v tunajšej ťažbe tvorila meď. Tá španiodolská dopomohla k hospodárskemu rastu aj neďalekej Banskej Bystrice. Nielen ťažbou, ale aj takzvanou cementáciou sa tu táto surovina “ťažila”. Voda z baní sa zbierala do nádrží, aby sa v nich usadzovala vyplavená hornina. Tá sa používala dokonca ako farba pre známych umelcov tej doby, ako napríklad Majster Pavol z Levoče. V prípade, že vás táto téma viac zaujíma, doporučujem návštevu prednášok už spomenutého historika.
Za svoje dobré hospodárske výsledky vďačil najbohatší nemecký banský podnikateľ tej doby Jakob Fugger aj obchodu s meďou, vyťaženou práve v tejto oblasti. Malebná dedinka je pretkaná banskou minulosťou, ktorú vidno na každom kroku. Kdekoľvek sa pohnete, sú banské insígnie, vybavenie, odvaly, pingy či štôlne. Dobové baníctvo tu zaniklo v nádhernom roku 1888. Následne až v päťdesiatych rokoch minulého storočia tu prebehla rekultivácia a flotácia háld.
