Kúsok od Banskej Štiavnice, v osade Kysihýbel, sa nachádza unikátne starobylé podzemie. Miesto, ktoré dodnes majestátne pretrváva a dokladuje náročnosť práce starých baníkov.
Doposiaľ som nevidel nič podobné. Rozsahom jedna z najväčších ručne kresaných baní, aké sa dajú na našom území vidieť. Jej kamenné bloky sa používali pri stavbe budov, mostov či železníc nielen v Banskej Štiavnici.
Keď zídete z cesty smerom ku bani, nevidíte nič zásadné. Pár väčších píng a prevísajúci kopec. Až dorazíte k jeho blízkosti, zistíte, že v stenách sa nachádzajú vysekané bloky. Nachádza sa tu aj niekoľko výklenkov na sviečky, či niečo, čo pripomína vtesanú piecku v stene.
Zdá sa, že podzemný kameňolom bol pôvodne väčší a pokračoval tam, kde dnes vidno len previs a množstvo vypadaného kamenia.
Samotný vstup pôsobí dosť stiesnene, napriek svojej veľkosti. No ak chcete vstúpiť ďalej do útrob, musíte sa prikrčiť a dávať si pozor na hlavu. Strop je pekne opracovaný a nemusíte sa báť, že sa oň poraníte. Milióny, a možno skôr miliardy zásekov v ňom svedčia o namáhavej práci baníkov. Často je najužšia časť vstupu zahalená hmlou a zdá sa, akoby vás nechcela pustiť dnu. Vstúpte, ale s rešpektom.
Baňa, alebo ako ju domáci volajú prírodná jaskyňa, býva v chladných dňoch domovom stoviek netopierov. Majú tu dokonalú ochranu pred chladom a takmer stabilnú teplotu. Všade navôkol po stenách sú rozmiestnené znaky a čísla. Niektoré určovali banské pole, iné zrejme symbolizujú znaky majiteľov. Nie je možné dôveryhodne určiť roky vytesané do skál a každý si ich prečíta určite inak. Celkom dobre sa dá odčítať ten na opornom stĺpe 1760 prípadne 1768. Práve na spomenutom stĺpe sa nachádza množstvo ďalších čísel a symbolov a je len na vašej fantázii, kam to celé pustíte.
Barlang je rozhodne poriadne staré banské dielo. Vnútorné priestory majú dĺžku do sto metrov a šírka je iná na rôznych častiach. Ak si uvedomíme, že pôvodní baníci vedeli vysekať meter až tri metre za jeden rok v závislosti od tvrdosti podložia, tu môžeme s kľudom hovoriť o stáročiach. Podľa dostupných informácií sa tu ťažba ukončila na sklonku 19. storočia a niekedy v štrnástom započala.
Toto majstrovské banské dielo našich predkov je jedinečným dochovaným kultúrnym dedičstvom a mali by sme mu venovať náležitú pozornosť. Snáď sa čoskoro dočká zaradenia na zoznam pamiatok UNESCO.
