Gemerská obec Rákoš má na diétny počet obyvateľov požehnané množstvo zaujímavostí a pamiatok. Nie všetky sa však dochovali v takmer pôvodnom stave tak, ako románsko-gotický kostol Najsvätejšej trojice. Na pohľad malá dominanta obce je vo svojich útrobách úctyhodný svätostánok.

Ako turista ju viete navštíviť cez prázdniny každú sobotu a verte, oplatí sa. Napriek dlhodobej, už takmer dvadsaťročnej obnove je pastvou pre oči. V roku 1895 tu objavili veľké sakrálne maľby na stenách z druhej polovice 14. storočia. Tieto boli pravdepodobne uchované vďaka protestantom, ktorí si svätostánok “privlastnili” už začiatkom 17. storočia. Maľby obielili a dopriali nám možnosť ich vidieť dodnes. Všetky sú úchvatné a zasluhujú si našu pozornosť. Mňa však okrem tej banskej histórie kostolíka lákala pohansky stvárnená Najsvätejšia trojica. Božie trojtvárie zobrazuje Syna, Otca a Ducha svätého, interpretované formou pohanského boha Triglava. Cirkev od počiatkov dbala na utláčanie našich pôvodných tradícií a takéto zobrazovanie Svätej trojice bolo zakázané Tridentským koncilom. Vyobrazenie je teda akýmsi prechodným stvárnením v duchovnom medziobdobí.

Kostol bol postavený na pôvodných šachtových peciach, ktoré sa používali na tavenie rudy ešte v 13. storočí, čo dokazujú ich nálezy na východnej strane okolia. Neskôr, po ukončení a premiestnení hutníckeho “priemyslu” na vhodnejšiu lokalitu, tu pôvodní baníci postavili na sklonku 13. storočia tento skvost.

Zvonica bola postavená neskôr a – chvála Pánu – opodiaľ kostola. Ku nej sa viaže legenda, nie zase tak stará, že si zlodej jeden zvon za zvláštnych okolností pre obohatenie privlastnil. Z pôvodných troch zvonov tu dnes skutočne vidieť len dva.