Napriek tomu, že už 142 rokov je opustený a ponechaný veriacimi napospas, osudu stále odoláva. Pokojnejšie časy priniesli možnosť dedinčanom postaviť chrám Boží priamo v obci, ale nesmeli mať dva. Tak v roku 1880 boli z kostola svätých Kozmu a Damiána odnesené využiteľné časti, oltár a strhla sa strecha.
Kto by bol povedal, že svätostánok, ktorý prekonal toľko krušných rokov, si zničia veriaci sami. Prvá písomná zmienka vtedy ešte o drevenom kostolíku je z roku 1397. Slúžil viacerým obciam.
S vládou Juraja Thurzu a nástupom protestantizmu sa po roku 1600 stal evanjelickým. V tom čase sa postavila dodnes známa veža kostolíka, na ktorej ešte aj dnes vidno jej pôvodné zdobenie.
V roku 1672 vzplanulo na Orave protihabsburské povstanie pod vedením Gašpara Pika, veliteľa stráže Oravského hradu. O rok neskôr však bolo krvavo potlačené. V tých časoch spustošili aj dedinu okolo kostolíka. Našťastie ten to ustál a v následných rokoch bola prestavaná loď do barokového štýlu.
Bezprostredné okolie kostola tvorili malé hradby a kaplnky. Dnu v areáli sa nachádzal na priľahlom kopčeku aj cintorín. Ten je stále dobre viditeľný. Niekoľko kamenných krížov je tam dodnes. Za kostolom sa nachádza kostnica prebudovaná na sklad náradia pre občianske združenie, ktoré sa o kostol stará od roku 1998.
Od rekonštrukcie kostnice sa začínajú krušné časy pre nebožtíkov tu uložených. Zverejnená TV reportáž o ich preložení zapríčiní vyplieňovanie a ničenie ich telesných pozostatkov na novom mieste. V útrobách kostola sa nachádzali rakvy s ostatkami farárov a ku nim boli kosti prenesené.
Neďaleko od kostola smerom na Dlhú nájdeme pozostatky ďalšieho cintorína, aj kamenných krížov je tu viacero. Zrejme z čias hradiska Žiar, ktoré tu bolo založené už v praveku.
Môžeme predpokladať, že ostatky nebožtíkov z kostnice sú z epidémie cholery, alebo moru, ktorý na Orave zúril v roku 1831. V tomto roku na Turiec a Oravu priniesli choleru z ruských táborov turčianski olejkári. Následne začali v dedinách a mestách umierať prví nakazení.
Je pre všeobecnú bezpečnosť dobré, aby nedezinfikované ostatky zostali bez dotyku. Zaslúžia si, aby konečne našli pokojné spočinutie.
